Probiotiká a antibiotiká
Ľudský organizmus je za normálnych okolností kolonizovaný baktériami
predstavujúcimi prirodzenú mikroflóru. Baktérie sa fyziologicky resp. prirodzene
vyskytujú na povrchu kože, v celom tráviacom trakte (počnúc ústnou dutinou
končiac črevom), no predovšetkým v záhyboch kože, sliznici dýchacích ciest,
ženského genitálnu a sliznici čreva. Funkcia zdravej flóry je komplexná a
jej akékoľvek narušenie a zmena môže viesť ku kolonizácii mikroorganizmami,
ktoré pre hostiteľa už nie sú fyziologické. Dôsledkom tejto zmeny je
mnohokrát vznik patologického procesu, ktorého intenzita závisí od patogénnosti
premnoženého mikroorganizmu a tiež obranyschopnosti hostiteľa.
Jednou z príčin likvidácie prirodzenej mikroflóry je v súčasnej dobe užívanie
antibiotík, žiaľ niekedy až príliš časté a nie vždy nevyhnutné. Antibiotiká
pôsobia všade v mieste svojho prieniku a účinkujú na všetky organizmy, na ktoré
sú účinné. Ich negatívne pôsobenie môže byť rôzne podľa skupiny použitého
antibiotika a jeho schopnosti sa vstrebať.
Tak
napr. vysoké dávky penicilínov môžu spôsobiť tráviace ťažkosti, hnačku, nauzeu
i zvracanie. Liečba aminopenicilínmi prináša so sebou aj riziko kolitídy
a sekundárnej infekcie vaginálnej mykózy. Hnačky a vaginálne plesňové infekcie
spôsobujú aj cefalosporínové antibiotiká 3. generácie. Tetracyklíny menia
zloženie normálnej črevnej flóry tak, že umožňujú premnoženie kmeňov
Pseudomonas, Proteus, stafylokokov, kalifornských mikróbov, klostrídií a kandíd.
Prerastajúce patologické kmene môžu vyvolať funkčné črevné poruchy,
enterokolitídu, vaginálne a orálne kandidózy. Rovnako chloramfenikol následkom
alternácie normálnej mikroflóry môže spôsobiť vznik orálnej aj vaginálnej
kandidózy. Erytromycín spôsobuje najčastejšie nechutenstvo, nauzeu, vracanie
a hnačku. Podobné nežiaduce účinky majú aj ďalšie skupiny antibiotík.
U žien v období pohlavnej zrelosti, v reprodukčnom veku sú dominantnou zložkou
fyziologickej mikroflóry laktobacily, prítomné môžu byť i mykoplazmy a kvasinky.
V dôsledku antiinfekčnej liečby často dochádza u týchto žien k úbytku
množstva laktobacilov s následným vznikom kandidovej infekcie. U dievčat mimo
pohlavnej zrelosti a žien v klimaktériu sa vedľajšie nežiaduce účinky po
antiinfekčnej liečbe neobjavujú tak často, súvisí to s rozdielnym zložením
vaginálnej flóry v dôsledku rozdielnej funkcie hormónov.
K super infekciám postihujúcim kožu často dochádza v dôsledku užívania
antibiotík hlavne u osôb s oslabenou imunitou. Najčastejšie sa prejavujú ako
kvasinkové infekcie a bakteriálne infekcie vyvolané patogénnymi stafylokokmi
a streptokokmi.
Veľmi
často najmä u detí eradikácia fyziologickej mikroflóry horných ciest dýchacích
vedie k osídleniu patogennými a rezistentnými mikroorganizmami, čo vedie
k vzniku recidivujúcich infekcií horných dýchacích ciest a mnohokrát k ich
prerastaniu do nižších častí respiračného traktu a k vzniku závažných infekcií.
V závislosti od imunitného systému a hĺbky redukcie mikroflóry v čreve po užití
antibiotík dochádza tiež k hnačkám. Nakoľko 99% mikroorganizmov sú
anaeróbne baktérie, vznikajú hnačky častejšie po antibiotikách, ktoré sú dobré
účinné na anaeróby.
- vyhýbať sa
zbytočnému užívaniu antibiotík
- podstúpiť len
cielenú antibiotickú liečbu zameranú na určený patogén
- vyhýbať sa
kombináciám antibiotík pokiaľ to nie je nevyhnutné
- dodržiavať dobu
ich užívania
- užívať
probiotikum obnovujúce narušenú mikroflóru
- využívať
alternatívne možnosti prírodnej liečby
- konzumácia
funkčných potravín
Nesmierny význam a potvrdzujú to dnes i mnohé klinické štúdie má na obnovenie
zdravej flóry jedinca užívanie probiotík.
Mimoriadne dôležité je, aby sa obnova narušenej flóry nediala za prítomnosti
antibiotika. Probiotikum by sa nemalo užívať súčasne s antibiotikom, odporúča sa
podanie 2 až 4 hodiny po požití antibiotika. Výhodné je užívanie prírodných
vitamínov skupiny B, pretože ich množstvo a produkcia v čreve počas užívania
antibiotík klesá a prirodzene sa vyskytujúce črevné baktérie ich potrebujú
k svojmu rastu a deleniu. Konzumácia probiotika by mala pokračovať ešte najmenej
dva týždne po ukončení antibiotickej liečby, aby došlo k celkovej úprave črevnej
mikroflóry. Účinok probiotika je ešte možné potencovať konzumáciou probiotických
potravín napr. mliečnych kvasených nápojov. Je obzvlášť výhodné, keď obsahujú
totožné probiotické kmene napr. L. acidophilus LA-5, Bifidobacterium BB-12.
Užívanie Super acidophilu plus šesť miliárd:
Počas liečby antibiotikami vždy medzi jednotlivými dávkami
antibiotík, prípadne tri krát denne 1 tobolka nalačno.
Preventívne 1 tobolka denne 30 minút pred jedlom *
* *
Hrivňáková Jaroslava, Mgr.
Pokiaľ môžme 20. storočie z medicínskeho hľadiska považovať za storočie
„antibiotík“, 21. storočie by sa malo stať storočím „probiotík“.
Prevenciou narušenia zdravej
fyziologickej mikroflóry jedinca je
Použitá literatúra: Probiotiká , ich miesto a využitie v medicíne, M.Kuchta, P.
Pružinec a kol., 2006 Bonus CCS, s.r.o.