plasty PET
zdravie

Plasty, plastové fľaše a zdravie.

0 91

Plasty, plastové fľaše a zdravie.

(posledná úprava 07.04.2018)

Plasty a ich vplyv na zdravie je často pretriasaná téma. Kedysi sa používali hlavne sklenené fľaše a nádoby bez rizika uvoľňovania škodlivých látok. Na druhej strane ale ťažké, ľahko mechanicky poškoditeľné. Dnešnou náhradou sú hlavne plasty v rôznej chemickej podobe. Plasty sú všade, fľaše na minerálky, fľaše a nádoby na potraviny, obalový materiál na mäso a šaláty, vrecúška na zeleninu a pečivo, kuchynské doplnky, poháre, príbory a mnoho plastov mimo kuchyne a stravovania. Zvykli sme si na ne, sú pre nás samozrejmosťou. Výsledkom sú ale nechcené chemické látky, ktoré si ľahko môžu nájsť cestu do ľudského organizmu.

Ale nie všetky plasty majú rovnaké škodlivé účinky a hlavne nie všetky plasty sú určené na rovnaké použitie. Riziká sú dané chemickým zložením. Klasifikačný systém Resin Identification Code definuje, z akého typu plastovej živice je plastový výrobok vyrobený. Z toho vyplývajú aj riziká z jeho konkrétneho použitia. Resin Identification Code nájdete vytlačený na spodnej strane plastového výrobku určeného na potraviny vo forme trojuholníka s číslom (napr. #1) alebo písomným znakom (napr. PET).PET code

Za bezpečné sa považujú plasty s označením #1, #2, #4 a #5, na tej druhej, odvrátenej strane sú #7, #3, #6. Aj plasty označované ako bezpečné predsa len nejaké nežiadúce chemické látky uvoľňujú. Za bezpečné sa označujú preto, lebo množstvo týchto látok je absolútne minimálne. Je to ako napr. so zdravou kapustou. Neexistuje taká, ktorá neobsahuje dusičnany, ide len o to, koľko ich je. Aj napriek tomu je však dobré o týchto látkach vedieť a hlavne vedieť, ako s plastami narábať.

Legislatívne požiadavky na plasty v styku s potravinami

Všetky plasty prichádzajúce do kontaktu s potravinami musia spĺňať prísne bezpečnostné požiadavky. Tieto sú rôzne v závislosti od druhu potravín a tiež od technických požiadaviek na konkrétne použitie. Samozrejme žiaden plast nie je univerzálny a nedokáže pokryť všetky možné požiadavky. Iné sú plasty vhodné do mikrovlnnej rúry, iné pre tuky, iné pre vysoké alebo naopak nízke teploty. Niektoré musia odolať agresívnym chemikáliám, plynom, iné čistiacim prostriedkom. Na konkrétne použitie je teda pomerne presne určený konkrétny plast. V domácnostiach sa však toto často ignoruje a plastové obaly sa opakovane používajú často na úplne iný účel, než boli pôvodne určené. Do plastovej fľaše od minerálky sa naleje horúci čaj, do mikrovlnky sa dajú polystyrénové misky, na tuk z pečenej kačice sa použije prvý téglik, ktorý príde pod ruku. Principiálne problém  nie je v opakovanom použití niektorých plastov ak vieme, kde a za akých podmienok to môžeme urobiť. Ak si nie sme istý, určite nepochybíme ak tam, kde to ide, použijeme radšej sklo.

Ešte raz zdôraznime, že plasty prichádzajúce do styku s potravinami sú pod prísnou kontrolou a pri správnom použití sú bezpečné. Napriek tomu pri ďalšom rozdelení uvádzame všetky možné „mikropodozrenia“, ktoré sa aj bezpečných plastov týkajú.

Plast #1: Polyetyléntereftalát (PET)

Najčastejšie používaný plast v styku s potravinami, používa sa najmä na výrobu fliaš na nealkoholické nápoje, nápoje sýtené CO2, minerálne vody a šťavy. V PET fľašiach sú balené bežné potraviny ako dresingy, kečupy, džemy, tiež čistiace prostriedky. Z PET sú vyrábané liekovky. PET je považovaný za bezpečný plast. PET – Polyethyléntereftalát je organický polymér zložený z monomerov ethylénu a tereftalátu pospájaných pevnou chemickou väzbou. Ftaláty tak do nápojov v PET flašiach neprenikajú.

Plast ale nie je ako sklo. Môže sa z neho vylúhovať antimón, ktorý sa používa pri výrobe PET ako katalyzátor (oxid antimonitý). Množstvo vylúčeného antimónu je priamoúmerné teplote, slnečnému žiareniu a dobe uskladnenia. Závisí aj od pH obsahu. Tiež sa môžu vylúhovať brómové zlúčeniny, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém.

A prečo sa PET fľaše nehodia na opakované použitie? Opakovaným používaním sa narušuje materiál a vznikajú praskliny, kde sa môžu usadiť baktérie. Pri následnom naplnení fľaše napr. vodou táto môže byť kontaminovaná. V prasklinách a škrabancoch usadené baktérie sú väčším zdravotným rizikom, než možnosť, že sa z plastu budú pri opakovanom použití uvoľňovať škodlivé chemikálie.

Odborníci tvrdia, že PET fľašu je možné použiť aj viackrát. Tu ale platí už povedané, fľašu neumývame horúcou vodou (určite nie umývačka riadu), nevystavujeme slnku. Zabránime tak  uvoľňovaniu škodlivých látok. Z nich je najrizikovejší bisfenol A (BPA). Ale, citujem: „asociácia PET Resin zopakovala, že nádoby na potraviny a nápoje vyrobené z polyesterového plastu známeho ako PET neobsahujú bisfenol-A (BPA)„. Kliknutím na citát si môžete prečítať celé vyjadrenie. Najlepšie je kvôli možným vyššie spomínaným prasklinám použiť PET fľašu čo najtvrdšiu. Sú to napr. liekovky, pivové fľaše, …

Plast #2: Polyetylén s vysokou hustotou (HDPE)

HDPE je vysokohustotný polyetylén. Je považovaný za nízko rizikový plast používaný na obaly na potraviny, obaly do mrazničiek (mikroten) a ďalšie účely podobne ako PET. HDPE má zo všetkých používaných plastov najnižšiu pravdepodobnosť uvoľňovania škodlivých látok do potravín.

Ak však budeme dôslední musíme povedať, že drvivá väčšina plastov vykazuje estrogénnu aktivitu s možnosťou narušiť hormonálnu činnosť.

Plast #3: Polyvinylchlorid (PVC)

PVC plast môže byť v tuhej alebo pružnej forme. Vyrábané sú z neho vrecia, zmršťovacie fólie, obaly na mäsové výrobky, plastové hračky, obrusy a blistrové obaly na ukladanie liekov. Je pravdepodobné, že flexibilné plastové podlahy (PVC podlahy, vinyl), polstrované podložky pre deti sú vyrobené z toxického PVC a sú spájané s chronickými chorobami vrátane alergií, astmy a autizmu.

PVC obsahuje toxické ftaláty (estery kyseliny ftalovej), ktoré sa užívajú prevažne ako plastifikátory (zmäkčovadlá). Tieto dodávajú plastu pružnosť a ohybnosť. Ftaláty tvoria 90% zmäkčovadiel v PVC. Najpoužívanejší DEHP pôsobí negatívne na pečeň, obličky a na testikulárne bunky, ktoré ovplyvňujú produkciu spermií. Zvýšené vystavenie ftalátom DEHP tak môže chlapcom v neskoršom veku spôsobiť vážne problémy s plodnosťou, ovplyvňuje rozvinutie pohlavia, narušuje endokrinný systém, spôsobuje rakovinu semenníkov, deformácie pohlavných orgánov, nízky počet spermií a neplodnosť. Najzraniteľnejší sú malí chlapci. Zdravotnícke pomôcky z PVC, ktoré obsahujú DEHP, sú označené ako nebezpečné.

Plast #4: Polyetylén s nízkou hustotou (LDPE)

Plast LDPE je považovaný za nízko rizikový, neobsahuje BPA. LDPE sa používa na vrecúška na čerstvé potraviny, čerstvé výrobky a chlieb, domové odpadky a mrazené potraviny, ako vnútorná výplň papierových krabíc na mlieko a pohárov na studené nápoje.

Podobne ako HDPE môže predstavovať riziko vylúhovania estrogénnych chemikálií.

Plast #5: Polypropylén (PP)

PP je tiež bezpečný plast. Nájdete ho vo forme nádob a potrubí na horúcu vodu, nádob do mikrovlnky. Používa sa na výrobu kelímkov na jogurty, fľaše na nápoje, obaly na lieky a jedlá. Tento kvalitní materiál je natoľko odolný, že sa používa aj v laboratóriách.

Aj napriek vysokej kvalite a výbornej tepelnej tolerancii sa aj u PP zistilo malé vylúhovanie nežiadúcich chemikálii.

Plast #6: Polystyrén (PS)

Polystyrén vylučuje do potravín styrén, ktorý môže poškodiť nervový systém a je spájaný s rakovinou. Polystyrén sa používa na výrobu šálok, dosiek, misiek, boxov na jedlo, tácok pri balení mäsa a mäsových výrobkov, plastový príbor. Množstvo uvoľneného styrénu je priamoúmerne závislé od teploty (horúca káva v PS pohári, PS lyžička v horúcej káve). Polystyrén by sa ale v žiadnom prípade nemal používať na uskladňovanie nápojov a jedál. Ak už polystyrén použijeme ako tepelne izolačný prvok, musí byť od potraviny oddelený napr. fóliou.

Plast #7: Iné

Tu patria výrobky z iných plastových živíc než vyššie zaradené resp. výrobky z kombinácie rôznych plastov. Podľa zloženia môžu obsahovať rôzne toxíny, často ale Bisfenol A (BPA) čo je organická zlúčenina zo skupiny bisfenolov, ktorá se využíva pri výrobe plastov. A tiež podobný Bisphenol-S (BPS). BPA a BPS sú endokrinné disruptory. Sú to chemické látky, ktoré môžu narúšať endokrinný systém ľudského tela a vyvolať nepriaznivé účinky (vývojové, reprodukčné, nervové a imunitné). Ovplyvňujú reguláciu nálady, rastu a vývoja, funkcie tkaniva, metabolizmu, sexuálnej funkcie a reprodukčných procesov. Vystavenie účinkom bisfenolových zlúčenín môže viesť k chromozómovým chybám vo vyvíjajúcom sa plode, čo spôsobuje spontánne potraty a genetické poškodenia. Tieto chemické látky ovplyvňujú aj dospelých a deti a vedú k zníženiu kvality spermií, skorej puberte, stimulácii vývoja mliečnej žľazy, narušeným reprodukčným cyklom a dysfunkcii vaječníkov, rakovine a srdcovým chorobám.

Plasty všeobecne sú veľkým rizikom pre životné prostredie

Mnohé plasty sú problémom aj pri likvidácii. Plastové potravinárske obaly sa po vytriedení dajú dobre recyklovať. Je to aj preto, lebo tieto neobsahujú problematické chemické látky. Zhruba polovica plastov sa stráca v prírode a spätne vstupuje do potravinového reťazca. A príroda nerozlišuje, z ktorej skupiny plast je. Aj keby ste čoby jednotlivci dokázali vylúčiť používanie všetkých plastových fliaš, obalov, vrecúšok, polystyrénu a ftalátov, zásluhou potravín o svoju dávku látok pochádzajúcich hlavne z problémových nepotravinových plastov neprídete.

Facebookmail
Facebookmail

O autorovi / 

admin

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Meniny na týždeň:

Dnes je: , čas:  

20.06.2018 ... má meniny Valéria
21.06.2018 ... má meniny Alojz
22.06.2018 ... má meniny Paulína
23.06.2018 ... má meniny Sidónia
24.06.2018 ... má meniny Ján
25.06.2018 ... má meniny Olívia, Tadeáš
26.06.2018 ... má meniny Adriána

sledujte nás:

Facebookmail

zdieľanie:

Facebookmail

Posledné komentáre:

Reklama: